Pohorie Vtáčnik na strednom Slovensku patrí medzi turisticky málo navštevovanú lokalitu. Trasu zvládnu aj fyzicky menej zdatní turisti, pretože neobsahuje nástrahy v podobe lezenia po rebríkoch, lávkach a reťaziach. Je to však dosť dlhý okruh a preto si treba vyčleniť dostatok času na jeho zdolanie.

DSC_9636Trasa: okruh Prochot – Gronštolne – Kanie studne – Vtáčnik – Partizánska chata – Vodopády – Gronštolne – Prochot

Náročnosť (1-9): 3
Trvanie: 6 – 8 hod.
Prevýšenie: 804m (od  Prochota, SAD)
Najvyšší bod: Vtáčnik 1346mm

 

 

 

Popis:

Trasa začína v Prochote na poslednej zastávke autobusu žltou značkou a po asfaltke sa dostanete k prvému občerstvovaciemu bodu na Gronštolne. Jedlo a pitie treba pribaliť so sebou nakoľko počas celej trasy nenatrafíte ani náhodou na žiadny bufet. Možno aj preto je Vtáčnik menej obľúbená turistická destinácia. Je celkom možné že nestretnete žiadneho turistu až po Vtáčnik. Tam už na nejakých zrejme narazíte, pretože na Vtáčnik sa dá dostať z viacerých smerov, od Prochota, Handlovej, Prievidze, Veľkého poľa a Kľaku.

Žltá značka vedie až po Kanie studne, potom pokračujete po červenej až na Vtáčnik. Samotný región Horná Nitra je jeden z najpostihnutejších regiónov v Strednej Európe. Súvisí to z rozvojom ťažby nekvalitného hnedého uhlia a lignitu s obsahom síry, arzénu a ťažkých kovov a následným rozmachom chemického a energetického priemyslu. Situáciu sťažujú časté klimatické inverzie, typické pre kotlinový reliéf. Napriek týmto negatívam sa v dostatočnej nadmorskej výške zachovala v NPR Vtáčnik prírodná rovnováha, ktorá blahodárne pôsobí na telesné a duševné zdravie človeka.

Ak chcete vidieť cestou naspäť vodopády je potrebné ísť chvíľu po červenej značke a potom po zelenej smerom na Kľak až po Partizánsku chatu. Za chatou pokračujete po lesnej ceste k vodpádom, odbočka z asfaltky je označená drevenou tabuľou. Bohužiaľ úsek medzi Partizánskou chatou a Gronštolňami nie je značený značkami a preto odporúčam naštudovať si priloženú mapu, aby sa Vám nestalo ako mne bez mapy, že som dorazil po lesnej ceste od vodopádov až ku žltej značke a pokračoval znovu na Vtáčnik. Nevyznačenú odbočku do prava smerom na Gronštolne som samozrejme prehliadol a pokračoval po žltej. Bolo mi sice divné že dosť dlho stúpam lesom, ale až po vystúpení z lesa na prvú vyhliadku som sa zorientoval a vrátil naspäť. Samotné vodopády sú v lete a na jeseň veľmi slabé, najsilnejšie sú na jar pri topení snehu. Nachádzajú sa na pravostranom prítoku Pokutského potoka a patria medzi najväčšie prírodné pamiatky svojho druhu v CHKO Ponitrie. Tečú sústavou doskovitých andezitov. Kúsok za vodopádmi narazíte na asfaltku. To je druhá alternatíva trasy, ktorá vedie k budove horárne. Od horárne nepokračujete po asfaltke dolu smerom na Kľak, ale pojdete smerom na Gronštolne po lesnej ceste. Pred Gronštolňami by ste mali naraziť opäť na asfaltku (modrá značka Bukovina pri Bzenici – Vtáčnik).

Galéria: