Dedina Dolná Ždaňa sa vyvinula v polovici 14. storočia, z pôvodnej materskej obce, spomínanej v roku 1388 a 1391 pod názvom Sdan. Patrila k príslušenstvu hradu Revište. Koncom 17. storočia pripadla obec štiavnickej Banskej komore. Neskôr bola začlenená do župy Tekovskej.

Za I. ČSR Dolná Ždaňa bola poľnohospodárskou obcou. Ťažným záprahom boli kone a kravy. Muži sa živili pltníctvom, ženy tkáčstvom. Hospodárska kríza v 30- tych rokoch zachvátila aj Dolnú Ždaňu. Chlapi si našli prácu na drevosklade a na železničnej stanici v Hliníku nad Hronom. V ďalších rokoch väčšina občanov produktívneho veku pracovala na parnej píle v Hliníku nad Hronom. Niektorí obyvatelia odišli na poľnohospodárske práce do Nemecka. Od roku 1928 mala obec obecnú krčmu. V roku 1941 bola postavená obecná ľadovňa, ktorá po rokoch zanikla. V obci bol mlyn, ktorý v roku 1935 odkúpil dražbou mlynár Karol Galláš. Počas svojej existencie mlyn slúžil občanom dediny. V roku 1952 bol mlyn zatvorený. Neskôr z mlyna bola zriadená miešareň krmív. V roku 1946 bolo v obci založené potravinové družstvo.

V roku 1947 bola postavená tehelňa na pasienke v Medokýši za účelom výroby tehál na stavbu kultúrneho domu. V tomto roku bolo založené aj strojové družstvo, na nákup poľnohospodárskych strojov sa skladali ľudia. V živote poľnohospodárov nastal v roku 1957 veľký obrat. Polia, lúky, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie, dobytok, ošípané, všetko sa stalo majetkom celoobecného družstva, ktoré bolo založené 16.9.1957. V prvých rokoch po založení JRD časť obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve. Neskôr začali občania hľadať pracovné príležitosti v priemysle. Prvá zmienka o učiteľovi v Dolnej Ždani sa zachovala z roku 1864. Dňa 20.12.1944 bolo vyučovanie prerušené z dôvodu obsadenia učebne maďarským a nemeckým vojskom do 30.3.1945. Radostné zvonenie zvonov dňa 31.3.1945 ohlasovalo oslobodenie obce.